30. júla 2017

Poďme sa hrať s bloggerom/04 (...úprava hlavičky, pozadia a stiahnutie novej šablóny...)

V minulých dvoch častiach sme sa podrobne zoznámili s bloggerom 😊. A dnes sa s vami podelím o to, ako si môžete upraviť hlavičku stránky, kde zohnať „materiál“ na jeho tvorbu a k tomu si ukážeme ešte pár trikov a niečo i pre tých, ktorí chcú mať vzhľad blogu hotový čím skôr. Tak, poďme na to 😇...

23. júla 2017

Nezmazateľný dojem/Tamera Alexanderová

Claire Laurentová zo všetkého najviac túži namaľovať niečo, čo jej prinesie uznanie, lenže jej otec od nej žiada, aby kopírovala a falšovala diela. Keď ju okolnosti donútia utiecť z domu, do cesty jej vstúpi právnik Sutton Monroe, ktorý jej preukáže láskavosť tým, že ju nevydá úradom. Neskôr jej však odmietne prísť na pomoc, v dôsledku čoho sa Claire nazdáva, že sa v ňom mýlila. Keď sa ocitne v prostredí nashvillskej smotánky, Claire začína veriť, že svoj sen preniknúť do sveta umenia má na dosah ruky. No iba ak jej minulosť ostane utajená. 
Federálne vojsko zničilo Suttonovi domov, zhabalo pozemky a teraz hrozí, že ho pripraví aj o česť jeho rodiny. Vďaka odhodlaniu získať späť, čo mu patrí, odhalí pravdu, ktorá ho môže stáť viac, než si kedy vedel predstaviť. A okrem toho aj ženu, ktorú miluje. 

Nezmazateľný dojem je strhujúci príbeh o národe, ktorý sa zotavuje z vojny, o vykúpení zranených a láske muža a ženy, ktorí nájdu odvahu dívať sa na seba samého i jeden na druhého v pravom svetle. Dej sa odohráva v nashvillskom historickom sídle Belmont, veľkolepej usadlosti, ktorú dala pred občianskou vojnou postaviť Adelicia Acklenová. (zdroj)

10. júla 2017

Štyri mesiace za nami - alebo, keď Mony skratuje mozog a totálne jej preskočí😅

Keď som sa konečne rozhodla, že sa pustím do písania až štvormesačného zhrnutia a k nemu pridám i štyri mesiace Piesne radosti, zrazu som počula svoje "karhavé ja" ako mi vyčítavo huláka v hlave: „No pekne, Monika! Takže až po štyroch mesiacoch si sa rozhodla konečne dokopať do tohto článku? Chceš čitateľov, ktorí rozklikajú tento článok v domnienke, že je ako - tak stručný (čo je teda u teba naozaj nepravdepodobné, ale zázraky sa dejú), unudiť k smrti? Že ti nie je hanba!“ 
Au, to zabolelo, ale o chvíľu na to sa ozýva ďalší hlas a mne sa zdá, že som súca na psychiatriu: „No, jój, to je toho! Prosím ťa, tak si aspoň pozrú obrázky!“ Aha, tak to bola isto moja flegmatická časť. 
„Prepánajána, tak ho rozdelím na dvakrát a zo siahodlhého článku bude len dlhý. Kde si nechala rozum?“ Fú, takže aj vynaliezavá časť si ukradla priestor. Páni, ja som fakt cvok...😅