Františkáni z Bronxu/Luc Adrian

V chudinské čtvrti New Yorku, plné násilí, drogových dealerů a lidí bez domova, žije od roku 1987 nová františkánská komunita. „Chcete-li opravdu následovat ukřižovaného Krista, jděte až na samé dno ghetta,“ řekl prvním osmi bratřím kardinál O´Connor, newyorský arcibiskup. A svěřil jim farnost v jižním Bronxu. Příběhy z jejich života jsou konkrétním svědectvím milosrdenství v akci, ale i neuvěřitelné péče Prozřetelnosti. (zdroj)
Bronx bol v 60.rokoch minulého storočia najbrutálnejšou časťou mesta New York, s čím súvisela aj vysoká kriminálna činnosť. A aj keď roky plynuli, drogy, násilie, vraždy a krádeže neopustili toto geto a naďalej vládli štvrti. Preto sa niet čomu čudovať, že by sa miestu s takou povesťou každý veľkým oblúkom vyhýbal a dobrovoľne by naň vkročil iba blázon. A predsa. Pár takýchto bláznov sa našlo, ale ako sa aj v knihe Františkáni z Bronxu spomína, Boh má bláznov rád.
„Potkal už hodně ruzných bláznů a násilníků, ale vousaté mnichy naboso ve svém katalagu přírodních úkazu ještě neměl.“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.29)
Rehoľu sv.Františka určite poznáte. Muži odetí v hnedých habitoch. Ako opasok im slúži povraz s troma uzlami, na ktorom je zavesený veľký ruženec. Sestra chudoba ich sprevádza až do konca života a aj napriek tomu sú šťastní a dokonca najbohatšími ľuďmi na zemi. Ako je to však možné? Veď nemajú ani ponožky! Avšak isto mi dáte za pravdu, že ich bohatstvo spočíva v slobode, láske, radosti a Bohu, ktorý sa o nich každodenne stará. 
„Nemůžu po Bohu chtít, aby skládal účty. Já mu musím jen nechat volnou ruku: čím míň dělám to, co chci já, tím víc může Bůh udělat to, co chce sám. My jsme jen nástrojem v jeho ruce, zbyteční služebníci, ubožáci... drží nás za ruku. Když nás pustí, bum! Rozbijeme se.“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.43)
Proste a dostanete, píše sa v evanjeliu podľa Matúša. Doposiaľ som svojim srdcom tomu nikdy na sto percent neverila a bola som na pochybách. Ale hrdinovia tejto publikácie, františkáni z Bronxu, mi ukázali, čo to znamená bezhranične veriť Nebeskému Otcovi. Veď ako sa aj píše v evanjeliu podľa Lukáša: Pozrite sa na havrany: Nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru, ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! (Lk, 12, 24-25)
„Ná téhle palubě je jediným kapitánem Bůh.“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.19)
Luc Adrian napísal knihu, ktorá sa ma hlboko dotkla. V tejto publikácii zaznamenal príbehy a svedectvá, nie len samotných bratov, ale i ľudí žijúcich v tomto nehostinnom prostredí. A niečo tak emočne vyčerpávajúce som už dlho nečítala. Nie je to zápor, práve naopak. Táto kniha, vďaka tomu, že vo mne vyvolala búrku emócii, kde nechýbal smútok, radosť, hnev i vďačnosť, ma donútila nad všetkým sa zamyslieť a pochopiť, že aj keď som navonok čistá, upravená, mám kde bývať, mám aj vzdelanie, no i tak som chudobná a možno i vyprahnutá v samotnom srdci. Po dočítaní tohto diela totižto túžim nahromadiť si bohatstvo. Presne také, aké majú i bratia františkáni vo svojom srdci už dávno.
„Bronx mě naučil jedno: čím víc máte, tím míň sa dělíte; čím máte míň, tím se dělíte víc!“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.36)
Tento svet je veľmi komerčný a zakladá si na prázdnych hodnotách. Ľudia sú dosť často povrchní a súdia človeka len podľa vzhľadu, či vzdelania. A viem, že by odsúdili i ľudí z Bronxu. 
Špinaví kriminálnici, ktorí sú ochotní pre drogu i zabíjať. Ľudia, ktorí si zarábajú telom, ktorí kradnú, ktorí týrajú vlastné deti...odpad spoločnosti. Avšak je ľahké súdiť, no ťažšie pochopiť, vžiť sa do kože tých, ktorými pohŕdame. Presne ako píše aj George MacDonald vo svojej knihe Princezná a goblin: „Všetci veľmi chceme, aby tí druhí rozumeli nám, a ťažko znášame, keď nám nerozumejú. Ale je tu čosi dôležitejšie. Rozumieť tým druhým...“
„Někdy máte dojem, že si na některé lidi osud zasedl. Bojují, aby se zvedli z těžké zkoušky, a spadnou do dalšího maléru.“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.36)
Ľudia z tohto geta nepoznali iný život, okrem toho, ktorý im ukázalo okolie, kde vyrastali. Nemali možnosť vidieť niečo viac ako násilie a drogy, ktoré ničili ich rodičov. Nik im nepodal pomocnú ruku, každý na nich hľadel len zvrchu. Avšak nik sa zlým predsa nerodí. Náleží nám teda súdiť? Nie, túto výhradu má len Boh. Vidí naše srdcia a cíti náš smútok, hnev, nenávisť. Ale i tak nás nikdy neprestane milovať a jeho boj za nás potrvá až do konca našich dní. Nevzdá sa nás tak ľahko, aj keď sme pripútaní k droge a zotročení hriechom. 
„Děti brečely v kuchyni, lednice byla prázdná, ale jáj sem o tom nechtěla nic vědět. Zacpávala jsem si uši, abych je neslyšela. Bila jsem je, aby byly zticha. Je mi zle, jen na to pomyslím... Droga tě chytí, sežere tě, je to strašný, pitomý, staneš se zajatcem pekla.“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.27)
Asi to vyznie zvláštne, no pri čítaní tejto knihy ma napĺňala okrem iného i obrovská radosť. I keď autor opisuje tie najkrutejšie životné osudy a nekladie si pritom servítku pred ústa, aj tak som bola šťastná napriek štípajúcim očiam od zadržiavaných sĺz. Pretože táto publikácia odzrkadľuje nekonečnú lásku, obetu, pomoc a nádej, že i to zlé sa pomocou nášho Pána obráti v niečo nepredstaviteľne krásne. On má moc uzdraviť aj tú najzranenejšiu dušu. Priviesť k sebe toho najzatvrdnutejšieho človeka. Jemu predsa nič nie je nemožné a ľúbi nás takou vrúcnou láskou, z ktorej by sa nám všetkým zatočila hlava.
„No ano, Marie Magdaléna, prostitutka u Ježíšových nohou! Znázorňuje Kristova slova: ‚Poslední budou prvními.’ Marie Magdaléna, z níž vyšlo sedm démonů a o níž Ježíš řekl, že velmi miluje! Ozývá se v ní Boží láska: podívej, jak mu je blízko v jeho slávě! A jak je blízka nám, našim prostitutkám, našim narkomanům...“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.45)
Boh je jednoducho úžasný! Asi vyznievam preafektovane, ale neviem si pomôcť 😊. Ešte stále vo mne doznievajú emócie a moja myseľ pracuje na plné obrátky. Stále sa zamýšľam nad svedectvami ľudí z Bronxu a ich ťažkými osudmi. Cítim sa nesvoja lebo som oproti nim neuveriteľne rozmaznaná a k tomu všetkému trápim svoju myseľ zbytočnosťami. Môj život je naozaj niekedy ako vyprahnutá púšť, bez zmyslu. Ale viem, vďaka tejto knihe, kde ten zmysel opäť nájsť.
„...všechno, co jsem dostala, jsem brala jako samozřejmost. Nikdy jsem nepoděkovala, nikdy jsem nežasla nad tím, co jsem dostala. Dnes nemám nic. Ale žiji: to je dar z nebe. Přijímám ho s úžasem a s díkem. Mám čas pozorovat duhu nebo západ slunce.“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.93)
Františkáni z Bronxu sa stali pre mňa veľmi povzbudivou, dojemnou, nádhernou a výnimočnou publikáciou. Autor sa vie veľmi pekne hrať so slovami a vďaka jeho umeleckým opisom skvelo navádza atmosféru tohto, na pohľad odpudivého, miesta. Bol to zážitok čítať! Kniha ma dokázala nie len emočne vyšťaviť, ale aj rozosmiať vďaka vtipným príhodám samotných františkánov. 
„Jednou z našich prvních prací byla demontáž klimatizace v čekárně, ze které jsme chtěli mít kapli,“ pokračuje Stan. „To by jinak byla urážka chudoby. Tak jsme se snažili ten mizerný krám odmontovat. Strávili jsme nad tím celý den. Ale nic jsme nepořídili, byl moc těžký. Dokonce i silák Terry konstatoval porážku... Šli jsme spát s modlitbou: ‚Dobře, Pane, postarej se o to ty, ty jsi Pán našeho domu! ’
A co jsem ve čtyři ráno neuslyšel? Obrovskou ránu na ulici. Podíval jsem se oknem své cely: dva kluci právě odnášeli naši klimatizaci! Dokázali ji rozebrat úplně potichu!“
„A běželi jste za nimi?“
„Hele, brácho,“ řekl Stan a poplácal mě po rameni, „zmákli práci, se kterou jsme se hmoždili od rána, a zajistili odvoz zdarma, to víš, že jsem je neseřval. Zavolal jsem za nimi: ,Díky, kluci, Bůh vám žehnej! Doufám, že ještě funguje! ’ Tady nejsou všichni poslové Prozrětelnosti jen samí andílci,“ uzavřel Stan se smíchem.“
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.23)
Títo bojovníci viery boli inšpiratívnymi ľuďmi. Boh si ich vyvolil z mnohých, povedala by som, netradičných sfér života. Nájdete medzi nimi jazzového speváka, barmana, herca, novinára, dílera drog, skinheada...Ich cesta za vierou a Božím volaním bola povzbudivá, miestami bolestná, no za to i krásna. Spolu vytvorili nové, krajšie miesto pre život tisíckam ľudí žijúcich v Bronxe. A tým ukázali, aká je Božia moc veľká, pretože priniesli svetlo tam, kde vládla tma. Nenávisť vyhnali láskou. Pomoc ponúkli tým, ktorým ju nik nechcel poskytnúť. Smútok nahradili radosťou a závislosť na kokaíne novou, nevšednou drogou. Takou, ktorú by mal okúsiť každý z nás, pretože byť závislý na Bohu je v skutočnosti liekom pre naše smutné srdcia a najmä utrápené duše.
„Ano, bude dál běhat, málo spát a hltat jídlo, bude pracovat dlouho do noci. Ale už to nebude proto, aby pobavil svět, ale aby se pokusil proměnit srdce lidí, když se stane chudým mezi chudými ve službe radostné zvěsti.“ 
(Františkáni z Bronxu, Luc Adrian; str.51)

Veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu zachej.sk, že mi knihu na recenziu venovalo. Recenzia pôvodne písaná pre ich stránku blog.zachej.sk a nájdete ju TU. Ak vás kniha zaujala môžete si ju zakúpiť napríklad i TU.
Moje hodnotenie: 5/5
Originálny názov: Des fleurs en enfer. Fioretti du Bronx
Vydavateľstvo: Karmelitánské nakladatelství (2017)
Preklad: Veronika Matiášková
Jazyk: český
Edícia: Osudy 
Počet strán: 183 
Väzba: brožovaná

7 komentárov:

  1. ♥♥♥ Ani nevieš ako si sa mi trafila do nálady. Pred pár dňami som totižto dočítala jeden historický román o mníchovi, ktorý vo mne ešte stále rezonuje z viacerých dôvodov, no nebola som si istá, či knihu mám aj zrecenzovať a posunúť tak ďalej. Vďaka tejto recenzii viem, že to spravím, pretože už len čítanie tvojej recenzie ma na túto knihu tak navnadilo, že si ju hneď píšem na svoj pomyselný knižný wishlist a uvedomila som si, že sú to ľudia, ktoré knihy s takouto tématikou zaujímajú.
    Tie slová , Mony, sú úžasné a úplne sa s nimi stotožňujem. Napísala si to tak krásne, až som sa v nich úplne stratila a celú ma pohltili. Ďakujem ti za to :) ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Andy, knižku ti môžem len vrelo odporučiť, bola skvelá, pútavá, zaujímavá a naozaj neskutočne hodnotná :)) A čo ti poviem, svätého Františka mám vo veľkej úcte a títo bratia františkáni boli úžasní a naozaj inšpiratívnymi ľuďmi. Výborné čítanie, ktoré ma skutočne veľmi obohatilo a nútilo zamyslieť sa :)
      Júj, ja ďakujem tebe za pochvalu ^.^ a som nesmierne šťastná, že sa ti recenzia páčila a dokonca uvažuješ nad tým, že sa k nej raz i ty dostaneš, to je taký krásny pocit♥♥♥ Naozaj preveľká vďaka, maj sa krásne ;)

      Odstrániť
  2. Mony,po dlouhé době konečně u tebena blogu <3 Nestačím zírat - ten nový je prostě fantastický a podle mého tě perfektně vystihuje :) Recenze je skutečně úžasná, emotivní a velmi dobře zpracovaná. Chtěla bych se jen zeptat - je kniha vhodná i pro někoho, kdo v Boha nevěří, nebylo by to na mě řekněme příliš náboženské? Mě by totiž hrozně zajímala ta doba a psychologický obrat těch lidí - co je vedlo k tomu v Boha uvěřit atd., nicméně z některých ukázek mi to připadá (na mě) až moc pobožné. Tak moc děkuji za případné doporučení/nedoporučení :)
    Měj se moc krásně <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nuž, ťažko povedať. Podľa mňa je kniha na jednej strane dosť náboženská, predsa len ide o rehoľu sv.Františka a ten bol poriadne prísny :D Ale nie je to ten štýl literatúry, kde ťa do viery nútia a povedzme, s Boha robia "strašiaka"...také knihy nemám v láske a popravde ma niekedy i desia O.o Takže nábožné to je, mnohým kresťanom táto publikácia veľmi pomôže a vďaka nej si veľa vecí uvedomia, pochopia, ale ide skôr o osobné zážitky, svedectvá františkánov a potom i ľudí z Bronxu a to bolo naozaj nádherné a emotívne. V knihe sú ľudia, ktorí sa obrátili, ale i takí, ktorí v Boha neveria, len zmenili svoj postoj k životu a s týmito úžasnými ľuďmi, františkánmi, sa spriatelili :) A to vieš, posolstvom knihy je určite začať myslieť i na druhých, pomáhať im a podobne...skrátka, prestať byť sebeckým, hluchým i slepým a snažiť sa pochopiť. Tak ako aj moja sestra často hovorí, a ja s ňou súhlasím, je jedno v koho, či čo veríš, hlavné je, aby si bol dobrým človekom a bol tu pre druhých, čo je skutočne krásne♥...a to vlastne hlása väčšina náboženstiev :) Neviem teda, na jednej strane by to bolo pre niekoho, kto v Boha neverí asi naozaj moc nábožné, no na druhej, ani nie..povedala by som, že je to výborne vyvážené :D Z každého rošku trošku, ale verím, že keby si niekedy po knihe siahla, tak by sa ti mohla zapáčiť, prečo nie? Naozaj je to veľmi hodnotné dielo a aj ja sama som sa nad mnohými vecami zamyslela a cítim, že musím svoj postoj konečne zmeniť :)
      Och, a naozaj veľmi pekne ďakujem za pochvalu tak ako i recenzie, tak i blogu♥^.^♥ Maj sa krásne ;))

      Odstrániť
  3. Úprimne? Keď som sa ešte len začitávala do tejto recenzie, nemyslela som si, že by sa mohlo jednak o knihu, ktorá by ma mohla zaujať. A po dočítaní? Ja ju musím mať!:O♥ Vďaka tvojej recenzii, ktorá je nesmierne prekrásna a bez jedinej chybičky (ako vždy), si ma k tomuto dielu nalákala tak, že by som sa do nej najradšej pustila hneď teraz. Už len tie úryvky sú nesmierne pútavé, nehovoriac o tom predposlednom, kde som sa schuti zasmiala.:D Raz za čas si takéto príbehy, ktoré píše sám život, rada prečítam, pretože mi zakaždým čosi ponúknu a myslím, že práve táto publikácia by mi mohla zodpovedať na mnohé otázky ohľadom pravého zmyslu života a pomôcť mi popremýšľať o tom, kam sa uberať ďalej.:) Takže Ti ďakujem za tento skvelý tip. Naozaj skvelá recenzia Mony, klobúk dole.♥ Veľmi sa Ti vydarila.
    P.S.: Z celého srdca by som Ti chcela zablahoželať k prekonanej 100-ke čítateľov.♥♥♥ Nesmierne ma to teší, pretože patríš k tým, ktorí si to zaslúžia úplne najviac! Do tohto blogu vkladáš úplne všetko a je to cítiť, ako vidíš, nie som jediná a čoraz viac ľudí to vidí spolu so mnou. Úžasné.♥ Gratulujem Ti a prajem všetko dobré do ďalších blogových dní/ týždňov/rokov/storočí (bodaj by).;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veronikááá, ty si anjel, ktorý zablúdil na toto nehostinné miesto zvané taktiež Zem :D Awww, ♥ĎAKUJEM♥ z celého srdca, neskutočne si vážim tvoje slová, pochvalu a dokonca i blahoželanie, s ním sa ma úplne dostala♥^.^♥ Ešte stále sa tu chodím pozerať, či počet čitateľov vážne presahuje 100, lebo tomu nemôžem uveriť O.o...ale je to tam, a ja som neskutočne vďačná a šťastná♥♥♥ Ďakujem ešte raz :*
      Och, a dielo Františkáni z Bronxu som podcenila i ja a popravde, také prekvapenie, aké mi prichystala táto knižka som už dlho nezažila :O Bolo to dokonalé a naozaj nesmierne hodnotné, určite by ti na tvoje otázky odpovedala ;) Vrelo odporúčam, je to poklad♥
      Naozaj, prevelikánska vďaka za všetko, nedokážem to ani opísať, aká je veľká a netýka sa len ohľadom blogu a tak, je v tom omnoho viac, veď ty vieš ;)) Prajem ti nádhernú nedeľu...

      Odstrániť

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »
© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.