11. mája 2018

Netvor je zver/Peternelle van Arsdale


Alys mala sedem rokov, keď sa zjavili požieračky duší. Spolu s ostatnými deťmi ju zachránili a zverili do rúk pobožným dedinčanom v neďalekej osade. Po ôsmych rokoch života v strachu sa v Alys niečo zlomí. Cíti, že má niečo spoločné s požieračkami duší, a možno aj s Netvorom, čo obýva okolité lesy. No na duši ju ťaží zvláštny dar, o ktorom nemôže nikomu povedať - okamžite by ju označili za bosorku a upálili. Mladé dievča však dychtí po slobode. Po rodinnom nešťastí sa ocitne uprostred toho najtemnejšieho lesa a spomína na detské rýmovačky, ktoré ju varovali pred Netvorom. V lese jej ale hrozí nebezpečenstvo nie len z temných zákutí... ale aj z hĺbky jej srdca i duše. Ani Netvor, ani Alys totiž nie sú tým, za čo ich ostatní považujú...(zdroj)
Les vo svojich tmavých útrobách ukrýva Zlo. Zlo, ktoré si pochutnáva na strachu a lačne si ním napĺňa škvŕkajúce brucho.
Loví v noci. Ako šelma, ktorá sa skrýva v korunách stromov a nečakane skočí na nič netušiacu korisť. No jeho lov je iný. Krutý. Prešibaný. Šepká meno svojej obete, láka ho svojim krásnym spevom a sľubuje mu to, po čom najväčšmi túži. A ona sa mu poddá. Kráča k nemu s nádejou, no len čo sa mu zahľadí do očí dušu jej premkne strach, ktorú Zlo pôžitkársky vdýchne akoby do pľúc naberal tú najopojnejšiu vôňu lúčnych kvetov. 
Zlo sa nasýti, no i tak nikdy nemá dosť. 
Preto hľadá ďalej. 
Striehne. 
Čaká. 
Zaútočí. 
Strach sa ako omamná vôňa ženie vzduchom. Napĺňa mu všetky póry pokožky. Páči sa mu to. Je preňho ako droga, nedokáže prestať. Ušetrí iba deti. Čisté a nevinné. Ale aj ich čas raz príde, a potom začujú šepot svojho mena...
Skončí sa to niekedy? A dokáže vôbec niekto Zlo poraziť, a tým všetkých zachrániť?
...
Netvor je zver je príbehom vystavaným na strachu. Autorka ho rozsiala do každého kúta jej, na pohľad jednoduchého, sveta pozostávajúceho najmä z dedín a ich zbožných obyvateľov. Odmalička sú vedení k uctievaniu Pastiera, ktorého ochrana a dobro silno kontrastujú s krutosťou a zlom Netvora obývajúceho okolité lesy. Dodržiavajú stanovené pravidlá a robia, čo je v ich silách, aby bolo všetko v rovnováhe a dobro víťazilo nad zlom. Práve v tomto bode nastala skaza, ktorú si obyvatelia jednej z osád sami privodili kvôli svojej obmedzenosti, nadutosti, vypočítavosti, a podpísali sa tak pod zrod požieračiek duší, ktoré ich jedného dňa navštívili so smrťou kráčajúcou po ich boku. V ten nešťastný okamih ušetrili len deti, no neušetrili ich pred osudom, ktorý bol pre mnohých horší než smrť... 

Autorka vďaka strachu, ktorý si opantával ľudské mysle, rozohrala zaujímavú psychologickú hru, zásluhou ktorej ponúkla obraz fanatickosti viery a zaslepenosti či dobrovoľného stratenia slobodnej vôle, ktorú odovzdali mocným, čo im umožňovalo vládnuť a využívať strach obyvateľstva vo svoj prospech.
...príbehy, ktoré o Netvorovi a požieračoch duší starší rozprávajú, sú hromada táranín a nezmyslov, ktorými strašia ľudí. Starešinova kniha bola len príbeh, no nie? Príbeh, čo rozprával starešina sebe a svojim ľuďom, aby ich udržal na správnej ceste. Aby ich udržal na uzde. Aby sa mu nezatúlali hlboko do lesa, kde žiadne naškrobené zástery a biele koláriky nie sú. Kde nie sú žiadne modlitebne. Nijaké pravidlá. Žiadne náramky a zápisy do kníh...
(Netvor je zver; Peternelle van Arsdale)
Okrem toho sa Peternelle van Arsdale prostredníctvom svojich postáv akoby snažila ukázať, čo je skutočné dobro a zlo. Kto je tým dobrým a kto tým zlým? Kto si zaslúži smrť a kto nie? A zaslúži si ju vôbec niekto? Majú požieračky duší oprávnenie ubližovať? Len tak kradnúť duše? A majú obyvatelia právo trestať deti za to, čo sa stalo vo vedľajšej dedine, aj keď s tým nemali nič spoločné? Prečo sú takí zaslepení? Prečo to dovolia? A kde je začiatok a koniec všetkých otázok?

Osobne si myslím, že spisovateľka chcela detailne vykresliť vnútorný svet postáv, najmä Alys, hrdinky príbehu, čo sa jej podarilo excelentne. Dokázala sa stať sedemročným dievčatkom, ktoré si neustále kládlo otázku v znení či je dobré a či zlé, a či náhodou nie je práve ona na vine nie len smrti svojich rodičov. Ako roky plynú, zisťuje o sebe tajomstvo, ktoré všetko iba skomplikuje. Strach z toho, že je predsa len zlá a k požieračkam duší má až priveľmi blízko ju desí, no zároveň fascinuje. Nevie, kam patrí a či vôbec niekam môže patriť. V jej vnútri sa rozhoria zakázané túžby. Sníva byť vetrom, dažďom, počasím, žiť v korunách stromov, no bojuje s tým a opäť stojí na zemi pevnými nohami. 
...tie nezmysly, čo tie ženy hovorili. Čo všetky ženy v dedine hovorili. Ako keby o požieračoch duší vôbec niečo vedeli. Alebo o kočovníkoch. Alebo o čomkoľvek. Nečudo, že mama pani Hardyovú a pani Danielsovú volala Slepá a Tupá...
(Netvor je zver; Peternelle van Arsdale)
Aj keď psychológia postáv a ich činy, ktoré perfektne zodpovedali daným situáciám, boli zachytené na výbornú, žiaľ tým, ako keby autorka nevenovala dostatočnú pozornosť deju samotnému kvôli čomu začínal strácať na zaujímavosti a pútavosti. Atmosféra v knihe bola dokonalá, no posledná štvrtina moje nadšenie ukrajovala ako kus z dobrého koláča, z ktorého som začínala byť prejedená. Už som necítila tú harmóniu chutí a neobdivovala šéfkuchára, pretože som si uvedomila, aké bolo moje prvotné nadšenie prehnané a až po ďalších sústach som pocítila, že tomu predsa len niečo chýbalo. V tomto prípade mi tam dokonca aj niečo nesedelo. 

Keď si autorkin príbeh prehrávam v mysli s odstupom času, tak vidím nezrovnalosti, chyby a vynára sa veľa otázok, na ktoré mi príbeh nedokáže odpovedať. Ak by som teda mala zhodnotiť knihu ako celok, tak sa mi páčila, no najmä k záveru stratila svoje kúzlo a autorka sa s tým nevyhrala tak, ako by si kniha žiadala. Preto sa z môjho pohľadu prikláňa k priemernosti bez očakávaného "wau efektu". Ale na druhej strane psychológiou postáv, opismi a poukázaním na mnoho zaujímavých myšlienok, si autorka moje sympatie získala natoľko, že by som si od nej s radosťou ešte niečo prečítala. Píše jednoducho, no práve tým, ako jednoducho to vyzerá, vo mne vzbudzovalo ešte väčší obdiv. Pretože opísať v krátkosti živel a stať sa ním, pocítiť, aké by to bolo byť vetrom, či dokonca zvieraťom, bolo famózne. 
Toto je zlo. Oháňajú sa Netvorom a sami nie sú ľudskými tvormi...
(Netvor je zver; Peternelle van Arsdale)
Netvor je zver je skutočne temným príbehom, ale zároveň v sebe ukrýva nečakanú krehkosť, nevinnosť a krásu, ktoré si ma opantali a celému dielu dodali nezabudnuteľné čaro. Len ma mrzí tých pár desiatok strán k záveru, ktoré stratili na spomínanom čare a moje nadšené pocity utíchali ako keď utícha spev vtákov pred búrkou. Škoda, no i tak knihu vrelo odporúčam. Má v sebe niečo, čo rozhodne stojí za prečítanie.
Moje hodnotenie: 3,5/5
Vydavateľstvo: Slovart (2017)
Originálny názov: The Beast Is an Animal
Goodreads: 3,56 (86%)
Preklad: Ivana Cingelová
Žáner: fantasy, young adult
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: slovenský
Počet strán: 360

2 komentáre:

  1. Ja som bola pri tejto knihe celý čas ako na hojdačke... Na jednu stranu sa mi páčil nápad aj tá skvelá temná atmosféra čo si spomínala... Ale občas sa mi zdalo že sa príbeh nehýbe a ani postavy ma nejako nezaujali... Ale myslím že stojí za prečítanie :D inak skvelá recenzia, vystihla si to :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne!♥♥♥
      Mala som to podobne, len ten pocit, že som na hojdačke, prišiel až k záveru - bolo to také zvláštne, neviem, ale fakt tomu niečo chýbalo a stále mi tam niečo aj nesedí, no neviem prísť na to, že čo :/ Ale inak pekná kniha, veľmi sa mi páčila a som rada, že si ku mne našla cestu...maj sa krásne :)

      Odstrániť