17. decembra 2017

Šelmy a hyeny/Peter Tigrov

Kornel Karovič pracuje ako fotograf v bulvárnom denníku. Pri jednom fotení narazí na mŕtvolu svojej životnej lásky, ktorá si zobrala jeho najlepšieho kamaráta. To v ňom vyvolá spomienky, a tak sa pustí na vlastnú päsť do vyšetrovania, ktoré siaha až k politickým špičkám a k tajným službám. Pomáha mu v tom operatívna dôstojníčka zo Služby Jana Hlavová. Vyzerá to, že Kornelova bývalá láska bola nepohodlná pre politické klany, ale ani obyčajná žiarlivosť nie je vylúčená...
Podarí sa mu nakoniec nájsť vrahov a pomstiť sa? (zdroj)
Titul Šelmy a hyeny ma veľmi lákal. Zaujal ma námetom, slovenským prostredím a detektívnym podtónom. Dokonca som zistila, že toto dielo malo problém uzrieť svetlo sveta, pretože nebezpečne bodalo do osieho hniezda. Okolnosti opísané v knihe sa nemusia páčiť istým stranám, ale na druhej strane, čo bolo pre mňa tak trocha záporom, som sa nedozvedela nič šokujúce. Predsa len, nie je žiadnym tajomstvom, že korupcia, ututlávanie činov, či tunelovanie sú na denno-dennom poriadku. Po dočítaní som neostala ako obarená a spokojná už vonkoncom nie. 

Ak milujete trilery, z ktorých vám naskočí husia koža a mysľou sa budú v nezastaviteľnom tempe predbiehať myšlienky jedna pred druhou, tak titul Šelmy a hyeny vám tento pocit nenavodí. Ide skôr o akýsi myšlienkový pochod a potrebu vyrozprávať sa na tému, ktorá je aktuálna a pre mnohých aj atraktívna - politika a bieda nášho malinkého slovenského štátu. 
„Túžil som po spravodlivosti. Vlastne ani neviem prečo, možno to bol nezmysel, ale túžil som po nej. Vedel som, že ak tento boj sám v sebe a s okolím nevyhrám, už nikdy nedospejem. Stále budem len akási karikatúra samého seba, ktorá na všetko nadáva a nič s tým, na čo nadáva, nerobí.“ (Peter Tigrov, Šelmy a hyeny)
Ako príbeh plynul, väčšmi a väčšmi som pociťovala autorov hnev na tento štát. Na tú neprávosť, korupciu a podobné zločiny, z čoho sa nakoniec potreboval vypísať. Nečudujem sa mu, má pravdu a vďaka Kornelovmu povolaniu, fotografa pre bulvárny denník, šikovne tieto problémy a nedostatky predostrel. Z tohto pohľadu ma čítanie bavilo a s mnohými názormi som sa sama stotožnila a súhlasne prikyvovala hlavou, ale nečakala som, že sa z príbehu stane symbol stiesnenosti.

Ak by sa ma niekto spýtal na synonymum k slovu depresívny, tak ma ako jednu z možností napadne práve kniha Šelmy a hyeny. Už len hlavný hrdina je stelesnením negativizmu a pohľad na svet jeho kritickými očami vám môže doslova spôsobiť skľúčenosť. Aj keď uznávam, jeho vnímanie je realistické, ale aby bolo všetko len čierno – biele? Pochmúrne? Bez pestrých farieb, ktoré život ponúka? Tomu sa mi nechce veriť...
„Optimizmus mi však dlho nevydržal...“ (Peter Tigrov, Šelmy a hyeny)
Ale skôr mi vrásky spôsobovala iná skutočnosť. Toto dielo sa radí medzi detektívne príbehy, trilery, avšak práve prípad údajnej samovraždy, ktorý má mať zarážajúce závery, skončil v mojich očiach fiaskom. 
Kriminálna zápletka sa podľa mňa do príbehu vôbec nehodila a pôsobila iba ako lákavá nálepka pre potencionálneho čitateľa. Bolo to, akoby ste si obliekli krásne plesové šaty s túžbou zažiariť, no obujete si k nim silou mocou kroksy, ktoré s nimi ani náhodou neladia (aj keď musím poznamenať, že v dnešnej móde je dovolené takmer všetko, ale isto viete, kam tým mierim). Jednoducho časť, ktorá vás má udržať nalepených na stránkach knihy, takmer bez dychu, je v tomto prípade len nepodarený pokus o vyvolanie šoku, ktorý síce vo sfére politiky na niečo poukazuje, no celkovo pôsobí chladne a nudne.

Aj keď ma detektívna časť nezaujala a považujem ju za úplne zbytočnú a rozpačitú, najväčší problém vidím predsa len inde. Tomuto dielu, okrem nečakaných zvratov, či odhalení, premyslenému deju a vykreslených detailov, chýbala hĺbka a cit. A práve tieto dve spojitosti robia v knihách veľké divy. Vďaka nim verím všetkému, čo autor pomocou slov predostrie - každej opísanej škárke na dome, každému listu, ktorý padol na zem, každému úsmevu, ktoré venovali postavy svojim blízkym, či naopak hnev, ktorý rozvíril vypäté okamihy. Všetko dýcha, žije – je skutočné! No tu sa nám dostáva len opisov Bratislavy, ktorú hrdina nemá rád, deju, ktorý nemá dušu a protagonistov, ktorým chýba charakter. Všetko je také chladné, najmä postavy a ich činy, zmýšľania, konverzácie. Prirovnala by som ich ku postavičkám nakreslených na kuse papiera s guľatou hlavou a paličkovitým telom, pričom ich od seba dokáže odlíšiť len výraz tváre. Ty si ten bojazlivý, ty ten zamračený, ty ten šťastný...nič viac, len jedna charakterová črta a bodka. 
„Pri novinároch si treba dať vždy pozor, vycítia aj mini vyrážku na vašom zadku. A naozaj sa mi nechcelo byť hviezdou miestnych milostných tamtamov.
Bočkay sa dnes prekonával. Najprv nám dal prednášku o etike a potom nám dal za úlohu poctivo brázdiť po svete a rýpať sa v tej najväčšej špine. Ja som už na etiku rezignoval, ale snažil som sa aspoň veľmi nezašpiniť. Väčšine to však bolo úplne jedno. Úplne. Na všetko si našli vnútorné ospravedlnenie, ak ho náhodou potrebovali. Zväčša ho však nepotrebovali. Svedomie dávno odpojili od zvyšku svojej mechanickej osobnosti.“ (Peter Tigrov, Šelmy a hyeny)
Suma sumárom, som zo všetkého smutná, sklamaná a tak trocha i rozhorčená, najmä, čo sa záveru týkalo. Kniha má potenciál - naozaj veľký! Je napísaná na výbornú, pretože Peter Tigrov píše pútavo, aj keď sa jeho štýl písania javí ako veľmi jednoduchý. Avšak práve tým si získa pozornosť čitateľa. Text pôsobí nekomplikovane a vety priamo odkazujú na autorove myšlienky, či skrytý význam medzi riadkami, a tak ponúka zaujímavé pohľady. 

Ale, úprimne povedané, jeden prípad Kornela Karoviča mi bohato stačí a nemám potrebu dozvedieť sa, na čo bude autor poukazovať v budúcnosti. Celkovo je kniha skôr pre staršie ročníky, ktoré by sa s radosťou začítali do diela rozprávajúcom o skutočných, ľudských, šelmách a hyenách v ovčom rúchu...
„Chcel som mať nádej. Chcel som mať nádej, že naša práca nie je čistý hyenizmus.“ (Peter Tigrov, Šelmy a hyeny)
Veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Pegart, že mi knihu venovalo na recenziu
─────────────────────
Moje hodnotene: 2/5
Vydavateľstvo: Pegart (2017)
Originálny názov: Šelmy a hyeny
Žáner: Detektívka, triler
Väzba: brožovaná
Jazyk: slovenský
Počet strán: 223

4 komentáre:

  1. Taky bývám zklamaná, když knížka navzdory dobrému velkému potenciálu není tak dobrá. Doufám, že žádnou takovou v blízké době číst nebudu. :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Človeka to vždy zamrzí :( Čo už, aj také chvíle musia byť...a potom si viac vážime tie, kedy sme z príbehu nadšený :)

      Odstrániť
  2. Ach jaaj.:( Zakaždým čitateľa zamrzí, keď potenciál knihy ostane nevyužitý. Či už ten príbeh čítal osobne alebo iba naďabil na podobnú recenziu. Tú ľútosť a sklamanie cítim až sem. Ozaj je to škoda, no iba som sa utvrdila v tom, že moje knihomoľské srdiečko ostane zatiaľ aj naďalej pripútané k majstrovi menom Jozef Karika, ktorý ma doteraz ani len raz nesklamal. A taktiež v tom, že ak by som si už teda naozaj chcela vybrať spomedzi tohto žánru v rámci slovenských autorov, viem kam nesiahať.:/ Ozaj škoda.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to škoda, mrzí ma to, no príbehovo ma kniha vôbec nenadchla a ostatné si si už prečítala :D
      Už aj ja musím dať niekedy Karikovi šancu, všetci ho chvália, no uvidím - knižnica ma opäť istí :)

      Odstrániť