31. januára 2018

Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som/Peter M. Gašparík (...3 v 1...)

Č
o som (ne)urobil, (ne)urobil som - viac ako román!
Kniha Petra Gašparíka rozpráva o ľuďoch, ktorí sa snažia žiť, ktorí sa snažia zabudnúť, o tých, ktorí žijú, aj keď zabudnúť nevedia i o tých, ktorý nakoniec nájdu zmierenie. 
Michal je patológ a stále sa nevie zbaviť pocitu prehry z vlastného života, Roman je ministerský úradník, ktorý revoltuje voči pretvárke a prázdnote vlastného života a Milan zisťuje, že jeho celoživotné posadnutie sexom išlo kamsi do prázdna. 
Lucia je krásna povrchná schránka, Martina chce veľmi milovať, ale nevie ako na to a Magda napriek všetkým sklamaniam túži niekomu venovať svoju lásku.
Osudy týchto a aj mnohých ďalších postáv sa prelínajú v malom veľkom meste menom Bratislava. 
Ako bonus nájdete v knihe autorovu poéziu! (zdroj)
Autor svoj kratučký román, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, venoval ľuďom, ktorí hľadajú svoje miesto pod slnkom. Práve to je aj, podľa mňa, hlavnou myšlienkou, ktorá sprevádza protagonistov tohto diela. Pokladajú si jednoduchú otázku na ktorú je však ťažké nájsť odpoveď: Prečo vôbec jestvujem?

Toto dielo kladie dôraz na vnútorný svet postáv a krehkosť ich mysle. Postupne si začínajú uvedomovať, že niečo v ich živote chýba a aj to, čo mali nie je dostačujúce a ktovie, či to niečo i znamenalo. Vynárajú sa otázky smerované do budúcnosti a zároveň cesty do minulosti, v ktorých hrdinovia hľadajú a snažia sa pochopiť, kým vlastne boli, sú. Čo od nich život skutočne chce? A čo si od života želajú oni? Už teraz to vyzerá na zaujímavú sondu do duše, všakže? 
„Lenže ja...nikdy som nevedel brať ľudí takých, akí sú...veci, aké sú...a seba už vonkoncom neviem prijať...“
(Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som; Peter M. Gašparík)
Páčilo sa mi, ako autor v príbehu obsiahol množstvo postáv žijúcich, podľa neho, na nehostinnom mieste zvanom Bratislava a navzájom poprepletal ich osudy. Šikovne prechádzal od jednej životnej púte k druhej, čím rozšíril obzory úvah a ponúkal tak mnoho perspektív na zamyslenie. Len škoda, že to nebolo napísané záživnejšie, precítenejšie a domyslenejšie.

To, čo mi ako prvé udrelo do očí boli konverzácie. Nebolo by na nich nič zlé, no čo ma iritovalo bol spôsob, akým boli použité. Osobne nemám rada štýl rozhovoru, ktorý pôsobí nesúrodo a vynútene len kvôli tomu, že sa autor rozhodol svoju postavu ozvláštniť a prostredníctvom nej povedať nejakú múdrosť. Silnú myšlienku, ktorá v nás má zarezonovať a spôsobiť vlnu emócií. Žiaľ, na mňa to malo iný dopad. V okamihu, keď postavy prehovorili som cítila, že to do kontextu nezapadá a pôsobí teatrálne.

Čo sa týka deja, je veľmi ťažké ho prerozprávať tak, aby som vám nič neprezradila. Pôsobí zložito, miestami chaoticky a najmä skľučujúco. Depresia je totižto verná spoločníčka tohto príbehu, v ktorom nenecháva priestor nádeji, šťastiu, či láske. Všetko je naladené na pochmúrnu nôtu a hrdinovia pôsobia tak smutne, až som z nich bola smutná i ja. Ach, tá melanchólia!
„Niekedy mám pocit, že ani neviem, prečo žijem...že všetko, čo viem, je úplne zbytočné...že vlastne ani nežijem a že keby som nežila, tak by to bolo jedno...toľkokrát som si povedala, že od zajtra všetko zmením, budem úplne iná, o všetkom budem otvorene hovoriť...lenže ráno sa zobudím a som stále rovnaká, presná ako hodinky a nudná ako technický návod...“
(Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som; Peter M. Gašparík)
Nepotešilo ma vnímanie muža a ženy, ktorí sú v tomto diele zaškatuľkovaní v zakomplexovanej idei, kde ženám ide len o krásu a mužom o sex. Nuž, ťažko povedať, je to ďalšia diskutabilná téma, ku ktorej má každý svoj postoj, no ja som sa nedokázala stotožniť s tým autorovým. A tu nastáva ten najväčší problém. Aj keď zachádzame hlboko do mysle protagonistov, poväčšine tam vidíme len povrchné myšlienky a túžbu po sexe. Bolo to ako nekonečná seansa, ktorú vedie pani Povrchnosť a nik ju nechce opustiť, aj keď sú dvere otvorené. Ľudia zbožňujú na pohľad pekné veci a nedokážu sa ich len tak vzdať. Lebo to, čo nie je oku lahodiace, nie je ani zaujímavé, lákavé a obohacujúce. A tak prichádza jedna lož za druhou...
A vtedy si uvedomil, uvedomil si, že tento svet vlastne na neho kašle a kašľal na neho, aj keď bol bohatý, len sa inak tváril. Svet ho vôbec nepotrebuje, ale on potrebuje svet, lenže ako sa stať jeho súčasťou, to mu nikto nepovedal.
(Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som; Peter M. Gašparík)
Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som sa mi témovo páčilo a niektoré myšlienky boli naozaj zaujímavé. Najmä úvod bol nádherný, dychberúci, len škoda, že to tak nepokračovalo aj naďalej. Dielo by som zhodnotila ako dobré, neurazí, no ani nenadchne. Môže zaujať tých, ktorý majú radi myšlienky týkajúce sa života a depresívne ladenú tvorbu, ktorá je múzou mnohých umelcov.
Nie sme predsa len na svete preto, aby sme hrali rolu, ktorú hrať máme?
(Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som; Peter M. Gašparík)
Okrem tohto románu nájdete v knihe aj pár autorových poviedok, ktoré napísal vo svojich stredoškolských časoch (zbierka: Keď som mal sedemnásť). Zaradila by som ich medzi tie, ktoré pôsobia nevinne s ideou, že láska spasí svet. 
Bolo zaujímavé vnímať kontrast autorovho pohľadu na svet, keď dospieval a teraz, keď je už dlho v kategórií dospelých. Osobne sa prikláňam k pohľadu, v ktorom badať nádej a pred tým skormúteným radšej zatváram oči.

No chápem, čo sme urobili, urobili sme a čo sme neurobili, neurobili sme. Cesta životom je nevyspytateľná a každý z nás si píše svoj vlastný príbeh pri ktorom je zbytočné pozerať do minulosti, ale aj budúcnosti, aj keď práve tie nás majú formovať. Avšak, prítomnosť je iná, ukazuje nám, ako môžeme začať odznova, a to bez chýb...
A teraz nastáva malé prekvapenie. Postačí, ak otočíte knižočku z druhej strany a máte možnosť nahliadnuť do ďalšej autorovej tvorby, tentokrát poézie. Musím sa priznať, že ja a lyrika sme si cudzí, ale tak, keď už si ku mne našla cestu, musím to brať ako výzvu a dovoliť jej, aby sa mi predstavila.

Poézia, ktorej sa venuje autor v tejto publikácii s názvom Tiger a túžba/Drobnosti som nikdy nepovažovala za umenie, bez urážky. Nezačala som pozitívne, viem, ale čítajte ďalej. Kedysi som si myslela, že nie je nič ťažké na tom napísať štyri jednoslovné vety a tváriť sa, že to aj niečo znamená. Ach, až sa hanbím, čo som napísala a ako sa na to dívala. Pretože nie je nič horšie ako niečo odsúdiť a pritom to ani nepoznáte.
Kedy 
Raz krívam
Na obidve nohy
Raz na jednu
Občas letím
Ale kedy budem chodiť
(Drobnosti; Peter M. Gašparík)
Myslím, že som konečne pochopila, čo tieto básne vlastne znamenajú a koľko citu v sebe uchovávajú. Predsa len, autor šikovnou a vynaliezavou hrou so slovami dokáže uchopiť jeden pocit, či dokonca situáciu, ktorá ovplyvnila jeho život, len do trebárs štyroch veršov, kde nájdete dokopy najviac tak šesť slov. Obdivuhodné!
Nad niektorými básňami som premýšľala dosť dlho a skúšala prísť na to, ako autora napadlo napríklad pocit vášne prirovnať k parnému stroju. Bolo to úžasné čítanie, a miestami naozaj obohacujúce. Ale priznávam, niekedy som vôbec nechápala, čo spisovateľ myslí, aj keď mi to mal názov napovedať. Nuž, v tomto „odvetí“ mám veľké medzery a nemám s čím porovnávať, preto berte môj názor s rezervou, ale musím povedať, že som nakoniec rada, že som sa dostala aj k niečomu takému ako je lyrika. 
Vášeň
Po okraj
S dušou
V parnom stroji
Sme svoji
(Drobnosti; Peter M. Gašparík)
Rovnako môže zaujať aj ďalšia básnická zbierka autora pod názvom Kúsok môjho srdca, ktorá je miestami dosť intímna, ale aj krásna, no nebola som z nej až tak veľmi očarená. No ako som spomínala, som úplný laik, avšak, ďakujem za možnosť rozšíriť si týmito dielami obzory...
Veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Pegart, že mi knihy venovalo na recenziu.
Moje hodnotenie: 3/5
Vydavateľstvo: Pegart (2006)
Žáner: román, slovenská próza/poézia
Väzba: brožovaná
Jazyk: slovenský
Počet strán: 238

8 komentárov:

  1. Wow, nikdy jsem o autorovy neslyšela, ale říkám si, že bych si chtěla přečíst něco od některého ze Slováku a nevím jestli je tohle zrovna správná volba jen přec je to poezie a próza, ale ohlídnout se nad tím můžu. Zajímavá recenze a miluju tvoje fotky k tomu určitě se na ní podívám.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nechcem ťa odhovárať, ale myslím, že táto kniha by si ťa asi nezískala, neviem, no mám taký pocit. Pravdaže, určite siahni aj po tvorbe našich autorov, človek nikdy nevie, čo zaujme, no ja ti v tom veľmi neporadím, lebo ja sama tvorbu našich autorov veľmi nečítam a poväčšine ma sklamali :/
      Ďakujem krásne, veľmi si to vážim♥ Som rada, že sa páčia aj fotky. Vôbec som nevedela, ako knihu odfotiť, keďže pôsobí abstraktne (hodinu som sa na ňu dívala a rozmýšľala, že čo s ňou :D)...a tak som zvolila jednoduchosť :)
      Ďakujem ešte raz a prajem krásny deň♥

      Odstrániť
  2. Zaujímavá kniha, len som si nie istá, či by mi práve tento žáner a štýl písania sadol. Radšej sa takýmto dielam vyhýbam, zbytočne to potom odkladám na poličku nedočítané. No nádherný článok, hlavne fotografie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne♥ Ono, ani ja by som po knihe asi nesiahla, keby ma vydavateľstvo neprekvapilo a nepribalilo mi ju do balíčka. Nuž, a tak, či som chcela, či nie, pustila som sa do čítania. Popravde, sprvu som bola milo prekvapená, no tento pocit dlho nevydržal a do čítania sa nútila. Ale, som rada, že som spoznala tvorbu nového autora, no myslím, že nesadne každému...
      Ešte raz ďakujem a prajem ti krásny deň ;)

      Odstrániť
  3. No, to znie ako niečo čo nie je veľmi pre mňa. Ani autorov štýl ani žáner nie je niečo po čom bežne siaham.. Každopádne zaujímavá recenzia.

    http://book--hoarders.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem♥♥♥ Ani mne veľmi táto kniha nesadla, no nemôžem povedať, že ja zlá, to nie. Skrátka, taký priemer, ale poviedky boli krásne a aj básne si ma získali, ale s románom som sa trocha trápila (bojovala s ním :D). Ale ako som spomínala vyššie v komentári, som rada, že som spoznala tvorbu ďalšieho autora...maj sa krásne ;)

      Odstrániť
  4. Seriózne by si mala začať uvažovať nad vlastnou tvorbou. ♥_♥ Prečo? Pretože Tvoja recenzia mi opäť raz vyrazila dych. Dokonca si dovolím tvrdiť, že bola ešte lepšia, ako samotná kniha autora (súdiac podľa uvedených úryvkov z knihy). Vážne. Tak ako dievčatá nado mnou, aj ja sa asi radím skôr k publiku, ktorému tento autor a jeho tvorba veľmi neučarovali, či už sa jedná o lyriku alebo epiku. Avšak recenziu na ne si zvládla bravúrne a fakt si mi vyrážala dych Mony, vau!♥ Vau, normálne mi je zo mňa až smiešno, pretože ma tvoj článok zaujal viac ako kniha samotná a bez hanby si to priznávam...Opäť raz som očarená Tvojim neskutočným talentom.;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veronikáááá, ty si neskutočná!♥♥♥ Ja som zakaždým očarená z tvojich komentárov, vďaka ktorým cítim, že by som to predsa len ešte nemala zabaliť pretože ma nimi nakopneš do "práce", a to si neskutočne vážim♥♥♥
      Keby si čítala autorov úvod, tak by si možno odpadla, to bolo nádherné a zaujímavo podané, no na druhej strane, tým myslím doslovne druhú stranu knihy :D, sa to zmenilo vo všednosť a čítanie ma veľmi nebavilo aj keď myšlienka je pekná - skrátka, čistý priemer :)
      Fú, opäť neviem, ako ti odpísať, lebo som nikdy nebola zvyknutá na chválu a cítim, že si ju nezaslúžim, no ĎAKUJEM z celého srdiečka, si poklad♥^.^♥ Maj sa krásne...

      Odstrániť