30. januára 2018

Ne-stí-ham alebo ťažký život štátnej úradníčky/Zoé Shepardová

Ť
ažké, naozaj ťažké je byť úradníčkou! Po rokoch vysokoškolského štúdia sa Zoé Shepardová zamestná na radnici v provinčnom francúzskom meste a rýchlo vytriezvie. Ocitne sa na mieste, kde sa neschopnosť šéfov strieda s podlizovaním zamestnancov. Dni trávi na nezmyselných poradách a zbytočných mítingoch, no a na prácu, ktorú má hotovú za dve hodiny, dostáva dva týždne. Najväčším problémom je, ako čím skôr zmiznúť z práce a ak ste v nej, ako zabiť čas. Ešteže existujú uvítacie, rozlúčkové, či narodeninové oslavy. Nikto však pravý stav neprizná a tak sa všetci predbiehajú v predstieraní ako nič ne-stí-hajú a ako sú úplne zavalení prácou. Jedinou obranou tak pre Zoé zostáva irónia, ktorá jej pomáha prekonávať nekonečnú reťaz nekompetentnosti a pokrytectva, s ktorou sa stretáva. Svojou schopnosťou presne a veľmi vtipne popísať každodenné situácie a typické postavičky vo väčšine pracovných kolektívov si získala množstvo čitateľov po celom svete a jej kniha sa stala niekoľkonásobným bestsellerom. Je to totiž ešte horší svet, ako si viete predstaviť! (zdroj)
Ne-stí-ham alebo ťažký život štátnej úradníčky je román z administratívneho prostredia od francúzskej autorky Aurélie Boulletovej, ktorá vystupuje pod pseudonymom Zoé Shepardová.

Toto dielo sa stalo niekoľkonásobným bestsellerom, k čomu prispel i fakt, že spisovateľka v ňom čerpá zo svojich vlastných skúseností vysokej štátnej úradníčky, čím umožňuje svojim čitateľom nazrieť do 13.komnaty, ktorá mala byť „smrteľníkom“ naveky uzavretá. Do trinástej komnaty, v ktorej uvidíte byrokraciu, skorumpovanosť, pätolizačstvo, no najmä lenivosť úradníkov, ktorí sú za to dokonca i platení – veď sú predsa „zavalení“ prácou a ne-stí-ha-jú! Ide o nahliadnutie do sveta Francúzskych úradníkov, s ktorými sa iste stotožnia aj iné krajiny. 

Autorkin román šiel na odbyt vďaka pikantnostiam a povedzme, chúlostivým odhaleniam avšak neostalo to bez odozvy na jej adresu. Za porušenie úradného tajomstva a nekorektné správanie voči nadriadeným sa nevyhla postihu.
Teraz, keď sa pripájam k pracovnej sieti viem, kde som pristála: v absurdnom svete, kde ľudia, ktorí robia, čo najmenej, vyhlasujú, že sú zavalení prácou a nestíhajú, a kde sa tridsaťpäť hodín neodpracuje za týždeň, ale za mesiac.
Keď som nastúpila do úradu, bola som presvedčená, že naozaj dostanem príležitosť konať, využívať vedomosti získané osemročným štúdiom, byť efektívna, a tak zlepšovať fungovanie verejnej samosprávy.
Viem, niekedy tá moja naivita vyráža dych.
(Ne-stí-ham alebo ťažký život štátnej úradníčky, Zoé Shepardová)
Táto kniha je plná rozhorčenia, ktoré sa autorka snaží odľahčiť sarkazmom a iróniou na každej strane, a preto som čakala vskutku vtipné a osviežujúce čítanie, ktoré sľubuje aj anotácia. No nanešťastie som sa vlastnou vinou ocitla v pasci a taký planý román, ako práve od nej, som ešte nikdy v živote ne-čí-ta-la!

Jediné, čo knihe nemôžem vytknúť je jej preklad. Bol skvelý! Vďaka nemu bolo čítanie ako tak prijateľné a vetná skladba bola v mnohých prípadoch zaujímavá, čo iba nasvedčuje tomu, že Zoé písať vie (a možno to všetko zachránila prekladateľka). No tým kladné stránky končia.

Už dlho ma žiadna publikácia neubíjala, ako práve táto. Cítila som sa ako slimák tešiaci do cieľa, ktorého nanešťastie pánbožko neobdaril rýchlosťou a preto moje utrpenie trvalo dlho, veľmi dlho.

Prvým viditeľným záporom, kvôli ktorému som sa premenila v slimáka, bol priveľmi zhustený text, ktorý ma od čítania sám odhováral a spôsoboval dojem, že v rukách držím učebnicu, nie román. Pôsobil zložito a v mnohých prípadoch som sa cítila ako v španielskej dedine. Autorka totižto dosť často používala administratívnu terminológiu a celkovo slová, ktorým som ani za mak nedokázala prísť na význam. Ja viem, je to moja vina, že som neznalá, ale mohlo to byť podané aspoň o trocha pochopiteľnejšie.

Okrem zmätku a premeny v slimáka som mala čo - to robiť, aby som bojovala s únavou, ktorú pričinila nuda a rozhorčením, ktoré zas spôsobila Zoé a jej vykreslenie postáv a celkovo samotného príbehu. Nepostrehla som zápletku, vyvrcholenie a ani rozuzlenie – skrátka nič. Všetko sa odohrávalo na jednom nezaujímavom mieste > v úrade < a na jednej otravnej línii, kde Zoé vyzdvihla samu seba nad všetkých ostatných. Jej povýšeneckosť ma zarážala, no väčšmi jej neprimerané ponižovanie kolegov, ktorí mali podľa nej IQ húpacieho koníka. Každému jednému pridelila len jednu zápornú a charakteristickú črtu, čím vytvorila karikatúry úradu za cieľom rozosmiať čitateľa. Priznávam, občas som sa prichytila pri tom, ako sa usmievam, no možno to bol len kŕč z tej absurdity, ktorú som prečítala.
Idem si po kopu prefotených dokumentov a natrafím na Nováčika, ktorý blúdi po chodbách ako bez duše.
„Nemám, čo robiť,“ zúfa si.
„Vitaj v našom svete! Ktorý predmet v škole sa ti zdal najotravnejší?“
„Latina na strednej, príšerne sa to vlieklo,“ odvetí bez zaváhania.
„S ľútosťou ti oznamujem, že oddnes bude tvoj profesionálny život dlhou tridsaťpäťhodinovou latinčinou...“
(Ne-stí-ham alebo ťažký život štátnej úradníčky, Zoé Shepardová)
Som si vedomá toho, čo tým sledovala, no z môjho pohľadu nedokázala vyťažiť z vlastného zámeru a všetko skončilo tým, že sa u mňa ocitla na dne jamy, kde končia nesympatické a otravné hrdinky. A to som si sprvu myslela, že bude silnou ženskou postavou, s ktorou sa stotožním a jej pohľad na svet mi prinesie niečo nečakané, nové...z toho som však čochvíľa vytriezvela.

Nakoniec som sa slimačím tempom prebojovala až k cieľu, no vysilená, znudená, ničím obohatená. Ak by som vám mala porozprávať o tom, čo som to vlastne čítala, tak sa ospravedlňujem, ale nezvládnem to. Totižto, už si z toho takmer nič nepamätám a podľa mňa sa to ani príbehom nedá nazvať lebo to bolo celé o tom istom, točiace sa v nekonečnom kruhu autorkiných myšlienok, ktoré rozoberala a rozoberala a už ani sama nevedela, kde vôbec začala a či už vôbec skončila. Jediné, čo mi utkvelo v pamäti bola chorobná lenivosť úradníkov, ich cieľ stať sa najväčším pätolizačom a porady, ktoré nikam neviedli a riešili sa na nich absurdity ako napríklad zabezpečenie stáleho prísunu kofeínu pre oddelenie. A v tomto poradí to ide stále dokola bez cieľa konečne skončiť (len tak medzi rečou, táto publikácia má len 188 strán, no pocitovo sa vyšplhala na 1888 strán!).
Porady nikdy k ničomu nevedú. Vzhľadom na to, že úradníci schôdzujú práve pre nesmierne potešenie byť spolu a že sa nikdy nedefinuje nijaký presný cieľ, ich poslaním ani nie je k niečomu viesť. Na poradách sa hovorí. Veľa. A počúva. Málo. A najmä sa kričí, rozčuľuje, protestuje. Trvá to celé hodiny. Porady vyvolávajú dojem, že sa pracuje, a to je vo svete administratívy, založenom na ilúzii, úplne postačujúce.“
(Ne-stí-ham alebo ťažký život štátnej úradníčky, Zoé Shepardová)
Ne-stí-ham! alebo Ťažký život štátnej úradníčky sa zaraďuje, v mojom zozname, medzi najhoršie knihy, aké som kedy čítala.

Keď si to zhrnieme, táto kniha je výsmechom štátnych úradníkov a ich mizerne odvedenej práce, no podaná veľmi zle, neskutočne zle, nemastne – neslane a to bez deja, vývinu a niečoho, čo vašu pozornosť udrží až do samotného konca. Osobne ju neodporúčam, no človek nikdy nevie, čo mu sadne a čo naopak nie...
Veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Pegart, že mi knihu venovalo na recenziu.
Moje hodnotenie: 1/5
Vydavateľstvo: Pegart (2014)
Originálny názov: Absolument dé-bor-dée ! : ou le paradoxe du fonctionnaire
Preklad: Terézia Gašparíková
Goodreads: 3,29 (78%)
Žáner: román, humorné
Väzba: brožovaná
Jazyk: slovenský
Počet strán: 188

4 komentáre:

  1. Skvěle napsaná recenze, i když tedy hodnocení není úplně nejlepší. Ale i takové knížky přijdou čtenáři občas pod ruku.

    Přeji ti, aby příští knížka byla pětihvězdičková. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pravda, aj také knihy musia byť a ďakujem krásne - aj za pochvalu, aj prianie (to sa asi aj splní, lebo teraz čítam naozaj perfektnú knihu!) Maj sa krásne ;)

      Odstrániť
  2. A po tejto recenzii sa teda oficiálne vyhýbam francúzskym autorom. Ja viem, netreba všetkých hádzať do jedného vreca, ale po mojej katastrofálnej skúsenosti s najhoršou knihou, aká sa mi kedy dostala do rúk a touto Tvojou recenziou na knihu, ktorá znie nudnejšie ako čítanie samotného návodu na obsluhu stieračov na ponorke (ja viem, že toto práve nedáva najväčší zmysel, ale pointu to snáď vystihlo....). Jednoducho toto nie je nič pre mňa, ten pocit trýzne už viac nechcem zažiť.:D Takže ďakujem za varovanie v podobe skvelej recenzie na už nie tak skvelú knihu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joj, tvoju recenziu na Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu si pamätám a vyhýbam sa tejto knihe ako čert krížu :D Skrátka nie a viem, kam mieriš, no jedného francúzskeho autora by som ti predsa len odporučila. Krásna kniha je O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža od Puértolasa, na ktorú mám len milé spomienky - tento autor si ma získal, takže aspoň jedna výnimka z Francúzska :D No Zoé Shepardovú a jej tvorbu už naozaj nemusím opäť vidieť, raz mi skutočne stačilo a bola to, ako i ty píšeš, trýzeň -_-
      Ďakujem veľmi pekne a prajem ti krásny deň...

      Odstrániť